áno, ten koniec som nečakala ani ja :) pekné :)

Ako som písala na literi: Krásne :) Tiež občas čo to písnem aj v angličtine... ale na teba nemám... hlboká myšlienka :) aj keď opäť smutná...
Tu len dodám, že ten obrázok k tomu nemá chubu ;)

Tak ten záver ma takmer rozplakal... Je to písané pre mňa veľmi súčastne, nie sú tam ani zbytočne presentimentalizované slová, ale na druhej strane to chytá za srdce... Veď icq pozná každý... A každý čaká... a čaká... Až mu zasvieti zelená a on sa bude môcť rozletieť za svojími snami :)
Prikláňam sa k Azure Sky - kto takto vie opísať pocity v próze, určite by rovnako krásne zvládol aj báseň...

Klobúk dolu pred tak dlhou básňou :) Ak by toto mala byť obohraná téma, tak potom celý život je obohraný, pretože takmer každý raz zažije sklamanie v láske...smolu...smútok... Ty si to podal zaujímavým, celkom pútavým spôsobom. :) Ak ten film dorobíte, určite nám všetkým daj vedieť ;)

Tie smutné nám idú všetkým asi lepšie... ale aj tak sa mi páčila :)

Taká krásne ľahká je táto básnička... Milá, dokonca ma ohriala v tejto desnej januárovej zime... :) Naozaj už aby bola opäť tá jar...

Výborná báseň, krásne by sa hodila na taký ten veľkolepý prednes... ale tiež si viem predstaviť, ako ju človek kričí oproti vysokému bralu v noci, len vo svite hviezd... Naozaj skvelé dielko!

Podobné krásné spomienky bude mať raz každá z nás :) Ale tvoja báseň to vyrozprávala naozaj nádherne ;) Tá bodka/posledná veta nakoniec - klobúk dole :) Krásné !

jeeej, ja tiež experimentujem s písmenkami ;)

heh ;) ja čím viac a čím pomalšie pijem, tím menej je vo mne zdravého rozumu a viac sa smejem ;)
milá básnička ;)

Krásné prianie :) Ďakujeme a tebe tiež nech sa splnia všetky nej sny ;)

Naozaj krásna. Kllobúk dole. :)

Tiež mávam podobné pocity, ale až tvoja báseň im dala meno... "špirálová melanchólia" - odteraz to budem nazývať tak. ;)
Pekná básnička !!!

Milujem básne ako je táto, sú plné metafor a každý v nich nájde aj kus seba... Ja síce zápästím tie mozaiky nestieram, ale dokresľujem alebo preklesľujem, heh :)

Vieš vôbec, koľko pravdy si v tejto básni ukryla?
PERFEKTNÁ !!!

Je plná citu, ale tiež písaná trochu kostrbatým štýlom... Nechcem ti ublížiť, ale používaš strašne jednoduché, až fádne rýmy - verím tomu, že vieš písať aj lepšie :)
Inak čo as týka témy - veľmi dobre tvoje pocity poznám a mám len jednu radu: Chlapi ti za tvoj smútok a tvoje slzy nestoja! Ak sa trápiš, nie je to ten pravý, lebo láska síce bolí, ale jej bolesť nás posúva ďalej, vďaka nej rastieme. Tvoja bolesť ťa len ničí - preto sa jej čo najrýchlejšie zbav! Je to síce ťažké, ale to naj čo môžeš urobiť. :)

Teba udivuje tma, mňa zase ten zvláštny jas, ktorý si do tejto básne vložila... Hm, a keď zistíš odpoveď na tú poslednú otázku, daj vedieť, pretože ja tiež nad tým premýšľam... už dosť dlho...

Zvláštna... Neobvyklá... Trochu mi pripomína epitaf ;) Ale dnešnej modernej poézii sa medze nekladú... ;)

Tak konečne niekto napísal "jsem" a nie zase len "jsi". Super! Bola by škoda nechať ju v tom šuplíku... :)