jaksi zmatená...

NoWiš: To sa čudujem a úprimne ma to mrzí.

Ach, začínam jej závidieť, Honzo! ;))))

Homér: Posledný verš je priam geniálny, Michal. ;)

Ach, Lucka.

Amelie M.: Wau, ďakujem pekne, veľmi si to vážim!

Michal: Poznám niekoľko žien, ktoré prežili laktačný šok či popôrodnú depresiu. Stalo sa to aj mojej priateľke z detstva, ona vtedy našťastie bola ešte v pôrodnici. Svoje dieťa samozrejme miluje, ale s hrôzou v hlase mi opisovala, že ak by bola v tej chvíli s malou sama, asi jej ublíži...
Môjho brata na výške učila trestné právo doktorka (medzičasom docentka práv), ktorá mala miesto rúk kýpte, pretože jej ručičky pár dní po narodení odsekla v laktačnom šoku matka sekáčikom na mäso. Keď prišla k sebe, vyskočila z okna a dcéru vychoval otec. Okrem docentúry je úspešná športovkyňa, vrcholovo pláva, šoféruje a dokonca háčkuje.

wau, klobúk dole

DDD: Vždy ma potešíš. :)

Súhlasím so Sucháčom... Dúfam, že Tvoje emócie sú opätované - láska Ti prospieva, aspoň čo sa tvorby týka, o tom sa iste nikto nebude hádať. :)

NoWiš: O tom vôbec nepochybujem. Práve preto Ťa predsa zaujala, hm? ;) Good luck.

:)

Som za Lesbosu, ale keďže som Slovenka, ber ma s rezervou... Báseň je dokonalá.

NoWiš: Už len keď si obrazotvorne predstavím, čo básnik opisuje, hm... wau, toto je poézia Honzo! Je nádherne nežná, som presvedčená, že máš fantastickú múzu. Nemýlim sa, však? ;)

To je geniálne! ;)

NoWiš: Ten koniec je úchvatný, Honzo! ;)

Amelie M.: Ono sú tam väčšinou samé kravy, a to nemusia byť ani fialové, ako tá čokoláda. Je to žiaľ tak.

Pett: Ďakujem, tým viac si vážim pozitívnu spätnú väzbu.

:)

ááááááááno!!!!!