Zamila: Vďaka. :)

bludička: wau, v jednoduchosti je krása.

naozaj podarená :)

To mi pripomína mňa samotnú.

Rozhodne zakladám ;)

Amelie M.: Ďakujem krásne. ;)

DDD: "Ľudské bytosti sú hrozné, znesú čokoľvek." Citát z nejakého filmu. Je to tak. Často mám pocit, že už ma v živote nemôže nič prekvapiť a potom sa stane niečo, čo ma priam šokuje. Život je hojdačka. Nie je dobré byť stále hore, potom by sme si tie zvláštne vzrušujúce chvíle nevedeli vychutnať, čo povieš? ;)

casa.de.locos: Fajčíš?

Tá je tak poetická, Lucka! :)))

Veľmi sa mi páči... Súhlasím so Sucháčom, nesmieš sa dopredu sám zhodiť Honzo, to nikdy nerob!

Veľmi chutná jednohubka! ;)

Všetko je raz prvýkrát - aj kritiku treba vedieť prijať. Takú tému si mohol oveľa lepšie spracovať. Podliezol si vlastnú latku, povedala by som, že si ju priam podhrabal a to je, vzhľadom na Tvoj nespochybniteľný talent a nesmiernu intimitu danej témy neskutočná škoda. Hádam nabudúce.

jaksi zmatená...

NoWiš: To sa čudujem a úprimne ma to mrzí.

Ach, začínam jej závidieť, Honzo! ;))))

Homér: Posledný verš je priam geniálny, Michal. ;)

Ach, Lucka.

Amelie M.: Wau, ďakujem pekne, veľmi si to vážim!

Michal: Poznám niekoľko žien, ktoré prežili laktačný šok či popôrodnú depresiu. Stalo sa to aj mojej priateľke z detstva, ona vtedy našťastie bola ešte v pôrodnici. Svoje dieťa samozrejme miluje, ale s hrôzou v hlase mi opisovala, že ak by bola v tej chvíli s malou sama, asi jej ublíži...
Môjho brata na výške učila trestné právo doktorka (medzičasom docentka práv), ktorá mala miesto rúk kýpte, pretože jej ručičky pár dní po narodení odsekla v laktačnom šoku matka sekáčikom na mäso. Keď prišla k sebe, vyskočila z okna a dcéru vychoval otec. Okrem docentúry je úspešná športovkyňa, vrcholovo pláva, šoféruje a dokonca háčkuje.

wau, klobúk dole