Amelie M.: Wau, ďakujem pekne, veľmi si to vážim!

Michal: Poznám niekoľko žien, ktoré prežili laktačný šok či popôrodnú depresiu. Stalo sa to aj mojej priateľke z detstva, ona vtedy našťastie bola ešte v pôrodnici. Svoje dieťa samozrejme miluje, ale s hrôzou v hlase mi opisovala, že ak by bola v tej chvíli s malou sama, asi jej ublíži...
Môjho brata na výške učila trestné právo doktorka (medzičasom docentka práv), ktorá mala miesto rúk kýpte, pretože jej ručičky pár dní po narodení odsekla v laktačnom šoku matka sekáčikom na mäso. Keď prišla k sebe, vyskočila z okna a dcéru vychoval otec. Okrem docentúry je úspešná športovkyňa, vrcholovo pláva, šoféruje a dokonca háčkuje.

wau, klobúk dole

DDD: Vždy ma potešíš. :)

Súhlasím so Sucháčom... Dúfam, že Tvoje emócie sú opätované - láska Ti prospieva, aspoň čo sa tvorby týka, o tom sa iste nikto nebude hádať. :)

NoWiš: O tom vôbec nepochybujem. Práve preto Ťa predsa zaujala, hm? ;) Good luck.

:)

Som za Lesbosu, ale keďže som Slovenka, ber ma s rezervou... Báseň je dokonalá.

NoWiš: Už len keď si obrazotvorne predstavím, čo básnik opisuje, hm... wau, toto je poézia Honzo! Je nádherne nežná, som presvedčená, že máš fantastickú múzu. Nemýlim sa, však? ;)

To je geniálne! ;)

NoWiš: Ten koniec je úchvatný, Honzo! ;)

Amelie M.: Ono sú tam väčšinou samé kravy, a to nemusia byť ani fialové, ako tá čokoláda. Je to žiaľ tak.

Pett: Ďakujem, tým viac si vážim pozitívnu spätnú väzbu.

:)

ááááááááno!!!!!

:))))))))

puero: "Budete takou i vy, jak puchu plná mrcina, hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté, anjel môj, moja jediná. kráľovná krásoty, budete takou i vy, úniku z tejto hrôzy niet, keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí v zmäť starých kostí plesnivieť. " Ch. P. Baudelaire, báseň Mrcina, v preklade od Jána Kostru (francúzsky originál žiaľ, neovládam).
Prostý oravský ľud je kapitolou sám osebe, ich mentalitu nepochopím asi nikdy. Ale tak všade máš niečo, vezmi si Japoncov, ktorí si vezmú dovolenku nanajvýš dvakrát za život, lebo by to bolo neloajálne voči krajine a ktovie, ako by vyzerali pred ostatnými... a potom Japonec v stredných rokoch vstane v práci od počítača a len tak, akoby nič vyskočí z okna. Lesy tiež pravidelne aspoň dvakrát ročne čistia od mŕtvol, nech to znie akokoľvek morbídne.

Sucháč: Moje dvojča mi vytýka, že všetky moje básne sú prozaické, neviem, možno.

krása

Psavec: Vďaka. :)