Orionka: To je síce fakt, pokiaľ človek nevie byť šťastný sám so sebou, nemôže byť šťastný s druhými, ale na druhej strane, nikto by nemal byť osamelý. Presne, ako napísal Ondřej, každý potrebuje objastie. S tým sa absolútne stotožňujem. Chcela by som pri sebe niekoho, kto by ma dokonale poznal a mal ma rád takú, aká som bez toho, aby chcel na mne čokoľvek zmeniť... Chcem priveľa?
Neviem, možno. Už tu jeden taký bol, možno sa tým môj diel šťastia vyčerpal, naozaj neviem. Napriek tomu dúfam, že to tak nie je, a on sa raz ukáže. ;)

Amelie M.: Ďakujem. :)

SSS: Áno, je to tak.

SSS: Ďakujem Ondro, rada ťa tu opäť vidím. začni písať, prosím. :)

A42: Už dávno nehľadám, naozaj nie. :)

Hm, to ešte relatívne dobre dopadla, dcérenka.

vanovaso: Stačí. ;) Škoda len, že to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, však?

Lasak: Ďakujem Ti. :)

Nikytu: Už naozaj strácam trpezlivosť... ale ďakujem. :)

Ty by si mala vybrúsiť báseň a ja češtinu...

Z osobných dôvodov mám ten dátum rada.

Hahahaha. ;)

puero: Prečo preceňuje? A možno to bol tak trochu aj zámer celej básne, nie? ;)

oslov radek: Ďakujem. :-)

LadyLoba: Písala som to v priateľkinom mene, to ona sa vydáva. Ja sa momentálne nemám za koho. ;)

A42: Ďakujem Ti. :-)

Lasak: Ja som to nemyslela v zlom, ani náhodou... ;))))))

Lasak: Je to presne tak, ako napísala, vtedy, v tej konkrétnej chvíli som to proste tak cítila a chcela som to zvýrazniť PRESNE týmto spôsobom, bolo to skoro až vnuknutie, fakt. :D ;) Na druhej strane, určite nemám v úmysle takto zvýrazňovať odteraz každú báseň, urobila som to prvý raz a možno aj naposledy. Bude sa Ti ľahšie spať? :)

Ginnare: Máš pravdu a ďakujem. ;)

Lasak: Bol to momentálny nápad, takže napriek Tvojim výhradám to nechám tak, prepáč. ;)