Často mám pri Tvojich básňach pocit, že by som chcela písať tak, ako píšeš Ty. Túto zakladám, Michal.

DDD: Ďakujem veľmi pekne za návštevu aj za názor. :-) PS: Je to haiku, tzv. "rozšírené", poctivo som si naštudovala teóriu, naozaj. ;))

Trefná, už je založená ;)

ŽblaBuňka: Áno, súhlasím. ;-)

Ginnare: Super! ;)

Lizzzie: Je skvelá...ale Ty máš skvelé všetky ;)

Dlho si tu nebol, rada ťa vidím. ;)

Rada Ťa čítam. :)

ŽblaBuňka: ;)))))))))

Psavec: Zrejme to tak bude. Ďakujem za návštevu. :)

Vydarená je nielen báseň, ale aj fotka. Našťastie som čítala v kancli. Mám tu veľké okno, takže dnu preniká veľa svetla. Ak by som čítala uprostred noci, zrejme by som sa nevedela aspoň týždeň spamätať.

Amelie M.: Nie je to haikuuuuuu! Ako miniatúra je to celkom vtipné.

Ginnare: Ďakujem Ti. :)

Ann(ah): Ďakujem Ti.

ježek: Hádam nabudúce. Ďakujem a vitaj medzi nami. ;)

Bez toho sa dá písať? Musíš ľudí predsa aspoň pozorovať.

ŽblaBuňka: ... PRESNE tak! A ten deň pravidelne oslavujem. ;)

Yasmin: Ďakujem Ti veľmi, veľmi pekne! :)

Lasak: Nikto nie je dokonalý a ja takisto nie. Tento fakt si už roky uvedomujem. Taliansky vzťah by som určite nechcela (tak by som žiť naozaj nevedela) Všetko je o komunikácii a kompromisoch - okrem iného. (Vernosť, úprimnosť, tolerancia, dôvera...)

Orionka: Za komentár sa rozhodne neospravedlňuj, dielo má byť podnetné a vyvolať u čitateľa pocity, myšlienky pohnútky na zamyslenie, takže pokiaľ sa mi to podarilo, je to fajn. ;) Ak som však u Teba vyvolala dojem, že mi stačí len to objatie, rada by som to uviedla na pravú mieru: Bolo to myslené metaforicky. Ja som síce extrémne "dotykový" človek, ale na objatia rozhodne nepotrebujem nevyhnutne partnera, stačia mi priatelia a najbližšia rodina.
Čo sa týka mojej náročnosti na partnera, sesternica mi neraz vytkla, že som príliš náročná. Nemyslím si to. Ako hendikepovaná žena musím byť určite náročnejšia pri výbere potenciálneho partnera ako zdravé ženy. Môj problém spočíva hádam v tom, že čím som staršia, tým menej viem čítať v ľuďoch... Smutné, však?
Predstava, že by som sa v starobe nemala o koho oprieť, ma síce neteší, ale ver mi, že ju radšej strávim tak, tešiac sa z neteriných detí, akoby som po svojom boku mala mať nejakého debila - je množstvo vecí, ktorým sa môžem naplno venovať. :-)