Yana: Presne si to trafila Jani, ako vždy, ďakujem Ti. ;)

Ginnare: To ma mrzí, myslela som, že bude viac vtipná, ako smutná... nevyšlo. ;)
Kikuš je jedna zo zdrobnenín môjho mena (Kristína): Kika, Kikuš, Tina - neter ma tak zvykne (teraz) oslovovať.

ioreth: Ďakujem Ti, ďakujem, ĎAKUJEM! ;)) Mám v úmysle napísať ich ešte zopár, tak hádam vzbudia nadšenie aj v deťoch....

ioreth: Nie, nevyšla ;)

Veľmi vydarená. ;) V treťom verši druhej strofy chýba čiarka.

páči sa mi

Homér: jo_: Ďakujem Vám obom za pekné komentáre.

Jsoucno: Som na tom podobne. Ale básnické obraty v prvej strofe básne sa mi veľmi páčia.

:)

Výborná poviedka ;)

štěstí je poloha
poloha mojí mysli

To si budem pamätať. Ďakujem Ti.

Alan_Noak: Tak fajn. ;))

Krásna. Čistá a úprimná ako vždy.

Orionka: Je pravda, že prózu nezvyknem zverejňovať, ale možno je načase prehodnotiť staré zvyky. Každopádne mám radosť, že som Ťa potešila.

Homér: To ma teší, Michal. ;)

Severak: Tá poviedka vychádza zo skutočnej udalosti. ;)

Homér: Prirodzenosť vernosti by mala byť samozrejmosťou vzhľadom na fakt, že sme ľudské bytosti a teda na rozdiel od zvierat vieme krotiť svoje pudy. Na druhej strane, je to aj o ľudskom charaktere a všetko závisí od jednotlivca.
Jeden môj priateľ však napr. dávnejšie vyjadril myšlienku, že človek vernosť nemá zakódovanú a monogamia mu nie je prirodzená, nakoľko v stredoveku sa síce ženy vydávali ako panny, ale manželstvo v dôsledku chorôb a pod. vydržalo v priemere 8 rokov, kým zomrel jeden z partnerov. S tým sa však tiež nedá celkom súhlasiť, pretože generácia našich babičiek a ich mám tiež vstupovala do manželstva poctivo a partneri prežili celý život v dobrom aj v zlom, takže sa to evidentne dá. (Otázkou je, nakoľko a či vôbec mali na výber, vzhľadom na silné spoločenské konvencie.)

Je to len obdobie, no
nech už ho spôsobilo čokoľvek,
časom samo pominie.
Nesnaž sa nasilu prísť príčine na koreň,
niekedy je to zbytočné, tomu ver.

annaav: Nejde o odpustenie, vnucovať sa komukoľvek je predsa zbytočné.

Homér: Tou básňou som si tento svoj problém takpovediac uzavrela. Nech sa deje, čo sa má. Ďakujem Ti, Michal. Dopekla, dúfam, že my dvaja sa budúci rok už konečne stretneme, bola by som rada.

A sestra ma mrzí, asi má fakt každý niečo...