D_P: zmätok, mäso, bábätko (...)

krásna báseň

ľahučké, krehulinké--- nádherné

krásna...

... tak strašne pravdivá...

město bez strachu
lidi bez svědomí...

opäť skvelo!

jo

puero: Pravý muž ;)

puero: ale ani neriskuje, že: 1. On si bude robiť výčitky
2. Ho navždy stratí pre jedno zakopnutie.

Ty ako muž by si niečo také riskol?

puero: Nedokáže Ho raniť pravdou... On si takú ranu ani nezaslúži, však stále len pracuje a pracuje a Ju predsa nadovšetko miluje... Ak by mu prezradila, čo sa stalo, preniesla by naňho časť zodpovednosti a On by sa len zbytočne trápil. A to nie je fér, práve naopak, bolo by to od Nej sebecké... Keď už to urobila, nech sa trápi sama, nie??

všetky tvoje básne sú krásne krehké... dík, že môžem čítať ;)

veľmi pekná

jo, jo, každá chodí inak.

krááása :)

zamotám se do nehorlaveho mlceni... hezky

wow :)

áno, môže byť ;)

aj táto báseň vznikla po rume, hm?

podarila sa ;)

Lizzz, už si vydala zbierku??