píšeš tak ľahučko, jemne lyricky... stotožňujem sa s Yanou v názore na Tvoje básne, mám sa ešte čo učiť!

D_P: opravdu?? díky...

ten pohled, když cítíš, že miluješ... to nemá chybu :)

krásna, jemná...

puero: Mňa ani nie, je to tak lepšie... aspoň pre mňa.

VEĽMI SA MI PÁČI ;)

naozaj sa podarila, bravo!

Yana: jutu: DDD: D_P: ďakujem všetkým, naozaj ma veľmi bolí, keď ho vidím v takom stave... báseň o blížiacej sa smrti milovaného človeka asi ani nemôže nebyť smutná, hoci smrť patrí k životu...

D_P: zmätok, mäso, bábätko (...)

krásna báseň

ľahučké, krehulinké--- nádherné

krásna...

... tak strašne pravdivá...

město bez strachu
lidi bez svědomí...

opäť skvelo!

jo

puero: Pravý muž ;)

puero: ale ani neriskuje, že: 1. On si bude robiť výčitky
2. Ho navždy stratí pre jedno zakopnutie.

Ty ako muž by si niečo také riskol?

puero: Nedokáže Ho raniť pravdou... On si takú ranu ani nezaslúži, však stále len pracuje a pracuje a Ju predsa nadovšetko miluje... Ak by mu prezradila, čo sa stalo, preniesla by naňho časť zodpovednosti a On by sa len zbytočne trápil. A to nie je fér, práve naopak, bolo by to od Nej sebecké... Keď už to urobila, nech sa trápi sama, nie??

všetky tvoje básne sú krásne krehké... dík, že môžem čítať ;)

veľmi pekná