Recenzia

Známy literárny kritik a literárny vedec Ján Baltazár Zmija sa vyjadril ku knihe začínajúceho autora slovami, že jej námetom je „slizké stvárnenie nepríjemných zážitkov z jedovatého prostredia nebezpečného pre obyčajného človeka“. Kniha Hadie hniezdo syčí strachom a zákernosťou. Literárny kritik Zmija odhaľuje v knihe autorovu snahu (budem citovať) „vo svojom komplikovanom vyjadrovaní sa autor záludne schováva pod vrstvu spadnutého lístia, aby potom nečakane, nepozorovane zaútočil na city čitateľa.“
Zmija zdôrazňuje, že autor diela Hadie hniezdo sa nesystematicky, s malou dávkou fantázie neustále krúti, zvíja okolo toho istého problému, akoby si nebol istý, ktorým smerom má vyraziť a zaútočiť na nepozorného čitateľa. Ten sa potom zmieta v pochybnostiach, či má súhlasiť, alebo polemizovať s názorom autora, že všetko je v živote jedovaté. A keď aj, existujú predsa účinné séra, ktoré nás môžu ochrániť pred následkami akéhokoľvek uštipnutia v našom živote.
Pesimistický tón románu Hadie hniezdo už svojím názvom nás dopredu varuje, že sa máme v živote báť, lebo na každom kroku číha na nás nejaké nebezpečie. To sú znaky neskúseného autora: využiť všetky prostriedky ako zaujať potencionálneho čitateľa s rizikom, že obsahu knihy bude chýbať nie len forma ale aj cit pre literárne spracovanie. Z autorovho pera cítiť schematizmus, chladnú konštrukciu, ktorá sebazničujúco paralyzuje kladné hodnoty nášho každodenného život. To ale nie je poslaním angažovanej literárnej tvorby.
Potvrdzuje to aj literárna kritička Eleonóra Pavúková, ktorá vo svoje literárnej recenzii „Nie všetky hniezda sú jedovaté“ vyjadrila slovami:
„Je pravdou, že aj malé muchy, ktoré nás v živote otravujú, majú právo žiť, nemusia všetky skončiť v sieti nastražených pavučín.“
Pavúková praje autorovi knihy Hadie hniezdo vidieť svet optimistickejšie, s príslovečnou nádejou, že všetko zlé môže byť aj na niečo dobré.
Alexander Scholz