Krása II.

Aká je to krása!
Žasnú ľudia mnohí,
keď spolu s nocou hľadia
do hviezdnej oblohy,
keď vkĺznu do lesa,
v majestátne hory,
vidia priesvit slnka
cez stáročné bóry,
ľahnú si v kvetenstvo,
pohrajú sa s hmyzom,
dýchajú dych zeme
so zlatým obrysom...

Človek, z krásy nevyžiješ
skonštatujú mnohí.
Pozbieraj života batohy
a znova vkĺzni v realitu.
Chceš či nechceš žiješ v nej
z chudoby či blahobytu.
Žiješ tu.
Žiješ tu.

Krásu v sebe oddaj citu.


Anna Vodičková