|
... pretože odchádza, tak aby neodišiel navždy...
 10.03.2014 2 771(5) 0 |
Už roky zvyknem myšlienky vplietať do veršov,
hádam mi to odpustíš a na pár chvíľ prekusneš sa touto „úchylkou“.
Je medzi nami rozdiel necelých šesť mesiacov, preto
prvé spomienky, čo spájajú sa s Tebou, poznám
viac – menej len z rozprávania našich rodičov.
Prvé slovo, čo z Teba vraj vyletelo v troch rokoch,
malo štyri slabiky (žiadne mama, tata!) - a bolo
hodné skutočného vedca; - ako jednu z najkrajších príhod
to dodnes opisuje Erika.
Ťažko povedať, ktorý zážitok s Tebou môžem ja osobne
označiť za „prvé spomienky“ či „to najkrajšie“, no vždy
som pokladala za nechutné tie Tvoje „gastronomické pokusy“
alla šunkový chlieb s maslom, medom a navrch horčicu –
Ty sám si to možno až do puberty považoval za delikatesu,
čo ja dodnes neviem pochopiť. Ani sa o to nesnažím, ale
je úžasné, že po vyštudovaní analytickej chémie, dokážeš
využiť poznatky z teórie a šikovne ich pretaviť do tak krásnej
záľuby, akou je pečenie. Zdá sa mi to úchvatné!
Veľmi dobre vieš, že som sa nesmierne potešila,
keď sa v Tvojom živote objavila výnimočná baba,
akou je nepochybne Lucka. Mám radosť, že láska k nej,
Ťa vo vnútri vôbec nezmenila a na Tvojom tanieri
sa pod jej vplyvom občas vyskytne zelenina.
Nechápala som ani, prečo naháňaš hmyz, iní desaťroční
chalani, nemali doma mikroskopy... Ty však nezaprieš
Kamilove gény, ani keby si chcel, prozreteľnosť mala
s Tebou už vtedy vlastné plány a čas to len potvrdil.
Na gympli som Ťa obdivovala zato, že pestuješ mäsožravky,
mám dojem, že prezývka „Drobec“, je dávno prekonaná,
rokmi si ma predsa prerástol o tri hlavy a vôbec, inteligenčne si ťažko
nadpriemerný borec, veľkosť Tvojej ruky,
možno porovnávať s rozmermi
laby toho zvieraťa, ktoré Ťa priam desilo, keď si bol malé dieťa.
Dnes už na tom len spoločne smejeme sa.
Možno Ťa ostatné decká vnímali trochu
ako strachopuda, ale pre mňa si bol od malička
mladší brat a skutočný gentleman a nielen preto, že si
ma na Veľkú noc korbáčom ani jeden rok neudrel, lebo
tradície spojené s tým sviatkom považuješ za nezmysel.
Nikdy Ti to nezabudnem.
Teraz na dva roky odlietaš do krajiny, ktorá je
Mekkou prírodných krás, tak sa bez obáv
chop príležitosti, splň si nielen povinnosti, ale najmä
to poslanie, rozviň svoje nevšedné nadanie, nezabudni však, že
u nás máme Tatry a že sem patríš,
tak tam nezapusti korene, dobre?
Oboch Vás tu čakáme.
hádam mi to odpustíš a na pár chvíľ prekusneš sa touto „úchylkou“.
Je medzi nami rozdiel necelých šesť mesiacov, preto
prvé spomienky, čo spájajú sa s Tebou, poznám
viac – menej len z rozprávania našich rodičov.
Prvé slovo, čo z Teba vraj vyletelo v troch rokoch,
malo štyri slabiky (žiadne mama, tata!) - a bolo
hodné skutočného vedca; - ako jednu z najkrajších príhod
to dodnes opisuje Erika.
Ťažko povedať, ktorý zážitok s Tebou môžem ja osobne
označiť za „prvé spomienky“ či „to najkrajšie“, no vždy
som pokladala za nechutné tie Tvoje „gastronomické pokusy“
alla šunkový chlieb s maslom, medom a navrch horčicu –
Ty sám si to možno až do puberty považoval za delikatesu,
čo ja dodnes neviem pochopiť. Ani sa o to nesnažím, ale
je úžasné, že po vyštudovaní analytickej chémie, dokážeš
využiť poznatky z teórie a šikovne ich pretaviť do tak krásnej
záľuby, akou je pečenie. Zdá sa mi to úchvatné!
Veľmi dobre vieš, že som sa nesmierne potešila,
keď sa v Tvojom živote objavila výnimočná baba,
akou je nepochybne Lucka. Mám radosť, že láska k nej,
Ťa vo vnútri vôbec nezmenila a na Tvojom tanieri
sa pod jej vplyvom občas vyskytne zelenina.
Nechápala som ani, prečo naháňaš hmyz, iní desaťroční
chalani, nemali doma mikroskopy... Ty však nezaprieš
Kamilove gény, ani keby si chcel, prozreteľnosť mala
s Tebou už vtedy vlastné plány a čas to len potvrdil.
Na gympli som Ťa obdivovala zato, že pestuješ mäsožravky,
mám dojem, že prezývka „Drobec“, je dávno prekonaná,
rokmi si ma predsa prerástol o tri hlavy a vôbec, inteligenčne si ťažko
nadpriemerný borec, veľkosť Tvojej ruky,
možno porovnávať s rozmermi
laby toho zvieraťa, ktoré Ťa priam desilo, keď si bol malé dieťa.
Dnes už na tom len spoločne smejeme sa.
Možno Ťa ostatné decká vnímali trochu
ako strachopuda, ale pre mňa si bol od malička
mladší brat a skutočný gentleman a nielen preto, že si
ma na Veľkú noc korbáčom ani jeden rok neudrel, lebo
tradície spojené s tým sviatkom považuješ za nezmysel.
Nikdy Ti to nezabudnem.
Teraz na dva roky odlietaš do krajiny, ktorá je
Mekkou prírodných krás, tak sa bez obáv
chop príležitosti, splň si nielen povinnosti, ale najmä
to poslanie, rozviň svoje nevšedné nadanie, nezabudni však, že
u nás máme Tatry a že sem patríš,
tak tam nezapusti korene, dobre?
Oboch Vás tu čakáme.
13.04.2014 - 00:01
list pre Felixa : trvalý odkaz | tisk | RSS komentářů
| podobná díla
Následující dílo autora : Never mind...!
Předchozí dílo autora : Trieska pod nehtom
