... aj preto netrpezlivo vyčkávam lastovičky
Niekto zhora oblial mliekom
nebeskú oponu a teraz, len tak
pre zábavu, smeje sa nad osudom
ľudstva- nálada na zemi zhustla
už pred rokmi...
Kedy sa dejstvo upokojí?
Obloha je zrkadlom sveta;
áno, ako to zrkadlo, ktoré
ráno zahmlíš dychom, lebo ho
chceš rýchlo zbaviť nečistôt...
Nejasná cesta budúcnosti, a čo ak
sa tam niekto nazlostí, že sa ľudstvo
ešte nepoučilo z minulosti?
Zdieľaš moje obavy, že sa
neha vykašľala na ľudí?
Deti si zaslúžia vyrásť v náručí istôt
svojich hier, no kto im pre ne natrvalo
zabezpečí mier?
Chcelo by to ďalšiu jar, aj preto
netrpezlivo vyčkávam lastovičky.