Slovenská reč moja
Piesňami ma matka nadájala.
V objatí jej, srdce pri srdci,
som z jej mliekom slovenskú reč sala.
Prúd je to čistý, živý, horúci.
Rozprávky a prosby Otčenáša,
s krížikom dýchnutym na čelo,
detsku dušu k nebesám povznáša,
tak krásne, až to sladko bolelo.
Rodnou rečou v búrke stromy hučia,
šepotá kvet na lúke z trávy,
v poludní ňou čmel i včela bzučia,
slnko a zem ňou sa pozdraví.
ćistá je jak z pliev scúdene zbožie,
materinská reč moja slovenská.
V nej ma žehná sväté Slovo Božie.
keď umriem nech hrob mi pobozká