Malý výjav počas omše
Unudený chlapec,
angličák si púšťa
počas omše.
K sebe si ho primkýna
trpezlivý otec, s láskou
hľadí na syna.
V dlhom rade hriešnikov,
vyníma sa mladá blondína.
Onedlho počas kázne,
počuť zo spovedelnice,
plač tej krehkej hriešnice,
s očami farby neba.
Rovnaké má aj to mláďa, ktoré
sa pri kázni tak trochu nudí.
O pár minút vzbudí všeobecný
údiv, keď žena už od dverí, má
na uplakanej tvári, úsmev nádherný.
V tom pohľade čítam vďačnosť, že
už neťaží ju utrpenie viny, ktorú
niesla celú večnosť.
Malý nezbedník pozrel na mňa
zmätene: Chápem, že má v sebe
otázky, na ktoré nepozná odpovede
a táto skutočnosť v ňom vyvoláva
znepokojenie.
Snažím sa ho upokojiť pohľadom.
Však on časom aj sám príde na to,
akou úľavou môže byť pre ľudskú dušu
rozhrešenie.