naozaj (klamem)

(autorka: Kristína Melegová)

možno mi to neveríte
a viem, že sa opakujem
som jednoducho zmätená
a príliš si vyskakujem
čo, ak sa právom škeríte?
je to naozaj môj osud
hľadieť naraz na sto smerov?
na jednu z strán ma odsúď
o chvíľu splyniem so zverou

neznášam ju, hlúpa stena
prečo je so mnou zrastená?
raz sa ľakám, potom zas tliem
viem, že svetlo už nezazriem
som s tým načisto zmierená
strela na teplo mierená
v hrudi klamný plameň horí
som na dne tisícich morí

stále tie isté zlyhania
na ďalší deň zas a znova
je mi z toho do rihania
moje ja sa cudzo chová
zapchajú ústa a lejú
kyselinu so špendlíkmi
moje vlastné ústa znejú
niekto ich zopol gombíkmi

je ich vo mne hrozne veľa
navzájom sa neznášajú
nenašli obetné teľa
tak ma znova unášajú