(autorka: slnečnica)
Osudové?
To meno sa mi až tak veľmi vrylo do srdca, že
pomaly prekrylo aj toho môjho Tarzana.
Vraj si ho mám vytetovať aspoň na ruku,
ak nie priamo na čelo - je isté, že mám slušnú zbierku
adeptov na lásku, ktorí sa tak volajú.
Zrejme si len ďalším v poradí,
aj krstné meno máš rovnaké ako oni.
Odhaľ mi raz svoju tvár a dovoľ mi ťa bližšie spoznať;
neustále premýšľam, ako asi chutia tvoje bozky,
v noci preto takmer nespím.
(Krásny dôvod insomnie, všakže?)
Napriek sklamaniam mám v sebe ešte veľa lásky,
no aj trochu strach niekomu svoje city venovať...
Rada by som to skúsila znova - opäť naposledy.
Otázne je, či chceš byť jej adresátom ty.
(Je to meno osudové? Možno, neviem.
Aj ty sa však voláš Peter.)