(autorka: slnečnica)
Trieska pod nehtom
Si ako trieska zarytá pod nehtom,
arogantne ignoruješ môj
hlučný nemý ston a ja,
v zúfalstve opretá o strom,
čo onedlho bude kvitnúť,
už niekoľko týždňov viem, že
posledné zvyšky nádeje, čo
ostali vo mne, venujem niekomu,
kto rozumie umeniu a v neposlednom
rade chápe význam poézie v tomto
priam nechutne prízemnom svete, pričom
nepoprie všetku svoju lásku v jedinej vete.
/ako ty/