(autorka: slnečnica)
Záh(r)ada môjho srdca
Už od detstva, celé roky, pestujem
v srdci krásne kvety.
Časom na niektoré zmenila
som názor, plameň ilúzií
sám pohasol.
/Pod hromadou vyrastenej buriny./
Z tých najväčších lások, pribudlo
mi azda najviac vrások.
PARADOX?
Rozum mi radí bližšie neskúmať to.
Bola by som ozaj blázon, ak táto
ruka spísala by teraz sťažnosť.
Intenzívne síce vnímam tú osobnú
vlažnosť medzi ľuďmi, nemienim však
nikoho súdiť, že okolo seba stavia múry.
/Nato sú tu predsa druhí./
Niektoré z tých kvetov zvädli, čo
ma dodnes veľmi mrzí.
Dôležité je asi napriek sklamaniam
nezabudnúť ľúbiť a s nádejou
pravidelne hnojiť - to každému
z nich iste osoží, nemôže uškodiť.
Sami prosím posúďte,
nakoľko som úspešná:
(nevyhnutné podotknúť, že snaha musí
byť vzájomná, aby som plne uspela)
Jeden lupeň ruže v tej záhrade
kvitne už viac ako štvrťstoročia;
pri narodení mu rodičia dali
poetické meno J ú l i a.