O nás, básnikoch

(autorka: slnečnica)

Sme zblúdené poetické duše,
osud nás rád a často kúše,
trpezlivosť ťažko skúša,
nezriedka skočíme z kaluže do blata;
no aj utrpenia kalich múzu prináša.

Večne nevyspatí, najlepšie sa predsa
tvorí okolo polnoci, keď aj mesiac
hviezdam dvorí na nebi.

Básnikom nie je ľahostajný ani
osud hladných detí na Zemi,
žiadnemu sa nelení bojovať perom
za mier v treťom svete.
(Hádam mi to potvrdíte.)

Však najsladší nektár
zbierame z pier našich múz,
nezáleží, či nás k veršom
inšpiruje žena, muž.

Sled ich nežných pohľadov,
zdroj našich skvelých nápadov;
pestrý vejár farieb prírody - dúhy, hmly,
dažde počas jesene - každý pre iné
sa nadchneme a už aj blok do rúk
berieme.

S ich (nevedomou) pomocou
pátrame dňom - nocou po dokonalom rýme,
čo sa neroztopí pod slnkom v lete, či
pod snehom v zime neskrehne, a predsa
dodá zvláštne čaro každej vete - to preto
vyzeráme stále tak zasnene...