(autorka: slnečnica)
Zasraná poézia!
Prečo milujem verše od Smreka, keď
môj život nie je poéziou ani zďaleka?
Vari ma ukľudňuje tento vitalista?
Veď predsa moje svetské dni,
pripomínajú skôr diely zle
napísanej telenovely, než
rozprávky s happyendmi,
ktorými nás v detstve kŕmili.
/A predsa na ne verím stále./
(Paradoxne)
Chaos v mojej hlave
umývajú básne, písané
očami mužov, ktorí nežne
zvierajú ma v náručí;
A L E...
Prečo nemám pokoj v duši?