(autorka: slnečnica)
Vyveštím Ti z dlane
Podaj mi ruku, nech
vyveštím Ti z dlane, hoci
neovládam tajomstvá chiromantie.
Od začiatku vzbudzuješ
vo mne zvláštnu vlnu
empatie - neviem, čo je
tomu na príčine...
Kúsok neba v Tvojich očiach,
bola to len chvíľočka,
iba kvapka v mori, keď
naše čiary života sa pretli
a teraz to opäť bolí.
Nachádzaš sa na rázcestí
svojho osudu, rozmýšľaš,
čo ďalej a v budúcnosti
vidíš nádej.
Podaj mi ruku, nech
vyveštím Ti z dlane,
čo je tam jasne napísané:
Som to najlepšie,
čo Ťa kedy stretlo,
to povestné svetlo
na konci tunela.
Ty však zrejme nedbáš na líniu srdca
a nevidíš, že stojíš tak blízko cieľa...
(Je to len povahou blíženca?!)