(autor: 1kor13)
J.F.Kennedy - sprisahanie / Prolog
Vraj ten, kto hľadá, nájde. Nikto ale nepovedal, že sa mu to bude páčiť...
Písal sa rok 1965 a ja som žil šťastný, aj keď nie úplne bezstarostný život. Nemal som toho moc, ale mal som rozhodne viac, než som si uvedomoval. Krásna žena, malá dvojročná dcérka a občasná práca pre New York Journal. Vždy som chcel byť spisovateľ, ale jediné, k čomu som sa dopracoval, bol občasný článok na niektorej z posledných strán.
Nikdy som tú ponuku nemal prijať, nikdy som sa nemal snažiť nájsť niečo, čo si neželalo byť odhalené. Najprv Bill Hunter, potom Jim Koethe a nakoniec aj Dorothy Kilgallen. Každý lepší novinár, ktorý sa snažil odhaliť pravdu, bol umlčaný. Po Dorothynej smrti už vedenie N.Y. Journalu nemohlo nájsť nikoho, kto by bol ochotný pokračovať v pátraní. Každý rozumný človek od toho dával ruky preč, inak by som sa k tomu ani nedostal.
Na rozdiel od Dorothy, ktorá do sveta vytrubovala, že už čoskoro odhalí svetu veľké sprisahanie, som sa snažil pracovať v utajení. O tom, že som túto prácu prijal vedelo len pár ľudí z vedenia N.Y. Journal. Ani to však nezabránilo tomu, aby sa ma zbavili. Síce ma nezastrelili ani neotrávili, ale aj tak som už prakticky mŕtvy. Jedného dňa ma proste zbalila polícia. Prehlásili ma za duševne chorého človeka, nebezpečného pre spoločnosť. Deň čo deň ma kŕmili drogami. Hnil som tam zaživa, ako kus prašivého mäsa na dne odpadkového koša.
Skoro by som sa vám aj zabudol predstaviť. Volám sa Steve Kartwiczky a prezradím vám, ako som z tohto pekla utiekol.