|
zo zbierky Ariel (Poems by Sylvia Plath)
 31.05.2016 0 1177(0) |
Preč od toho majetku zapchatých kamenistých úst,
Oči valcované bielymi paličkami,
Uši vyťahané morskou nesúvislosťou,
Ubytuješ svoju znervózňujúcu hlavu - Božiu loptu,
Objektív súcitov.
Tvoje bábky
Rozohrajú svoje divoké bunky v tieni kýla mojej lode,
Tlačiace ako srdcia,
Červené stigmy presne v strede
Jazdou na koni rozorvať príliv k najbližšiemu bodu odchodu,
Vlečúc tu Ježišove vlasy.
Unikla som? Premýšľam...
Moja myseľ veje smerom k tebe
Pupok starej husi, telegram cez Atlantik.
Uchováva sám seba, zdá sa, v stave zázračnej opravy.
V každom prípade si vždy tam,
Rozochvený dych na konci mojej trasy,
Krivka vody vyskakujúcej
K môjmu vodnému prútiku, oslnivý a vďačný,
Dotýkajúci sa a sajúci.
Nevolala som ťa.
Vôbec som ťa nevolala.
Napriek tomu, napriek tomu
si sa ku mne odparil cez more,
Tučný a červený, placenta
Paralyzujúcich kopajúcich milencov.
Kobra ľahko
Lisuje dych z krvi zvonov
Fuchsie. Mohla by som kresliť bez dychu,
Mŕtva a bez peňazí.
Preexponovaná ako lúč X.
Kto si myslíš, že si?
Hostia pri prijímaní? Obézna Mary?
Nepohryziem tvoje telo
Vo fľaške, v ktorej žijem.
Príšerný Vatikán.
Som chorá pri pomyslení na smrť v horúcej soli.
Zelená ako eunuchovia, tvoje priania
Syčia na moje hriechy.
Preč, preč... chápadlo!
Nič nie je medzi nami.
Oči valcované bielymi paličkami,
Uši vyťahané morskou nesúvislosťou,
Ubytuješ svoju znervózňujúcu hlavu - Božiu loptu,
Objektív súcitov.
Tvoje bábky
Rozohrajú svoje divoké bunky v tieni kýla mojej lode,
Tlačiace ako srdcia,
Červené stigmy presne v strede
Jazdou na koni rozorvať príliv k najbližšiemu bodu odchodu,
Vlečúc tu Ježišove vlasy.
Unikla som? Premýšľam...
Moja myseľ veje smerom k tebe
Pupok starej husi, telegram cez Atlantik.
Uchováva sám seba, zdá sa, v stave zázračnej opravy.
V každom prípade si vždy tam,
Rozochvený dych na konci mojej trasy,
Krivka vody vyskakujúcej
K môjmu vodnému prútiku, oslnivý a vďačný,
Dotýkajúci sa a sajúci.
Nevolala som ťa.
Vôbec som ťa nevolala.
Napriek tomu, napriek tomu
si sa ku mne odparil cez more,
Tučný a červený, placenta
Paralyzujúcich kopajúcich milencov.
Kobra ľahko
Lisuje dych z krvi zvonov
Fuchsie. Mohla by som kresliť bez dychu,
Mŕtva a bez peňazí.
Preexponovaná ako lúč X.
Kto si myslíš, že si?
Hostia pri prijímaní? Obézna Mary?
Nepohryziem tvoje telo
Vo fľaške, v ktorej žijem.
Príšerný Vatikán.
Som chorá pri pomyslení na smrť v horúcej soli.
Zelená ako eunuchovia, tvoje priania
Syčia na moje hriechy.
Preč, preč... chápadlo!
Nič nie je medzi nami.
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
Sylvia Plath: Medúza/ Medusa; zbierka ARIEL : trvalý odkaz
Následující deník autora : Sylvia Plath: Mesiac a tis / The Moon and the Yew Tree; zbierka ARIEL
Předchozí deník autora : Sylvia Plath: Dostať sa tam / Getting There; zbierka ARIEL
» vyhledávání
» menu
novinky [65] literatura [58/333] tématické soutěže chodník slávy chodník hanby nápověda pravidla pro autory kontakt - formulář statistiky online: 0» hrátky
Rýmy Náhodná slova Náhodné věty Generátor textu --- Puzzle Oběšenec Kámen, nůžky, papír Pexeso» narozeniny
Bambule [16], Kaimu [16], adusa [16], skrattka [16], Jokynka [15], Jaroslav Morava [15], klučé [12], DoPaPl [9], Tzina [7]» řekli o sobě
Martin Patřičný řekl o (ne)známá_firma :Před pár lety literatura přežila i svůj šílený nadbytek, těch, kdo píší, začalo být víc, než těch kdo čtou…ale – došlo k něčemu jinému: Tak dlouho se čekalo, že knihu zlikviduje televize, že knihy a čtení změní čtečky a audioknihy, o internetu nemluvě. Ale njestalo se to. Co se stalo doopravdy? Proměna je v tom, že vyhrály ženy. A vůbec nejde a nešlo o nějaké zápolení či o vítězství. Prostě jen daleko víc žen než mužů kupuje knihy, daleko víc žen čte a dnes myslím že i víc žen píše. Ženy zkrátka převzaly žezlo i otěže literatury a muži se sami odsunuli na vedlejší kolej, mimo mísu. Co všechno se muselo stát a stalo se od těch časů, kdy muži psali skoro všechny knihy a stvořili i všechny ženské postavy, o tom mám pár poznámek pod článkem. Literatura, královna kniha, byla vždycky něčím a nějak „ohrožená“. Teď tedy odkládá brnění a obléká košilku a sukni. Proměna literatury začíná. Co přinese, bůh suď. Nebo spíš bohyně?
