annaav: Vďaka ;)

ďakujem :)

super :)

Severak: ;))

;)

NoWiš: Bez tých posledných troch veršov by som veru verila, že si ju písal začiatkom chmúrnej jesene. ;) Tak chválne, je čerstvá? Paradoxne sa mi páči obsah aj forma, hoci počas jari by som asi takúto báseň nenapísala, pokiaľ by som sa neutápala v depresiách... náladu v básni si vystihol, takže dúfam, že je všetko ok... ;)

Pre Teba naozaj dosť netypická, ale o to viac zaujímavá. :-) Koniec ma prekvapil a sama neviem, či milo alebo nepríjemne, asi je to tým, že som dnes ešte poriadne nerozlepila oči. ;)

toto je fakt príliš, vážne... mimochodom, zaujímalo by ma, či si to ospravedlnenie myslela vážne alebo si sa mu chcela vysmiať do ksichtu - tak to totiž vyznieva. Emotikony v básni sú neodpustiteľné.

Nikytu: Nádherne nežná, teším sa ;)

Severak: A na tom je niečo zlé? ;)

Orionka: Za Tvoj komentár som veľmi vďačná, rozhodne sa prosím neospravedlňuj! ;) Už dlhšie ma štve, že väčšinou sú moje básne bez akejkoľvek reakcie, na druhej strane si uvedomujem, že je to presne tak, ako píšeš a ostatným sa ťažko vyjadruje k niečomu tak hlboko osobnému, preto mi komentujú iba diela, ktoré nemajú intímny charakter. Dobre, beriem. ;)
Píšem o veciach, s ktorými sa denne stretávam, ktoré ma tešia či ťažia... ešte Puero sa kedysi vyjadril, že keď číta moje básne, má pocit, ako by mi čítal denník. Celkom to vystihol, áno, píšem osobné verše úprimne a bez servítky, inak to neviem. Viacerí mi tú skutočnosť už vyčítali, ale ja mám naozaj pocit, že písať fikciu mi nejde, že na tej tvorbe jednoducho cítiť, že to nie som ja a čitateľa nechcem zavádzať či klamať, lebo on to podľa mňa tiež vycíti. Áno, úprimnosť mi je aj v bežnom živote skôr na škodu ako na osoh, ale čo už. Užila som si kvôli nej svoje, ale iná nebudem iba preto, aby som zapadla do lavíny väčšiny.
A čo sa týka formy tej básne, kedysi som sa striktne držala viazaného verša, ale treba sa pohnúť dopredu a skúšať aj nové veci. ;) Ďakujem za návštevu aj za názor, vážim si Tvoj čas.

Yana: Ďakujem Ti Yani, presne, nič iné si ani neželám, len to, čo si spomenula, aby bola zdravá a netrpela.... je to zvláštne, sledovať tú ničím nezaťaženú bezstarostnosť, vtedy najviac uvažujem, čo všetko ju vlastne čaká. Dúfam, že z nej bude dobrý človek, hádam sa o to aspoň trošku pričiním aj ja. ;)

Ty nikdy nesklameš!

vasikk: Janička je tu naozaj za hodnú. Nedá mi to, musím sa spýtať, či máš snahu v budúcnosti tvoriť aj serióznu poéziu? Ten červený škeriaci sa čertík, totiž naznačuje, že to s tvorbou myslíš vážne, ale... odhliadnuc od toho, že líška sa šiškami živí naozaj len výnimočne a od faktu, že písaním jednoduchých rýmovačiek si môže mozog oddýchnuť nenáročným spôsobom, pravdou je aj to, že takéto veršíky Ta v tvorbe neposunú dopredu, skôr naopak, budeš stagnovať a prešľapovať na mieste alebo ešte horšie, "cúvať". Tak si vyber sám... Good luck v ďalšej tvorbe a vitaj medzi nami! ;)

Súhlasím s ostatnými. Tvoj postoj je smutný. Týchto pár veršov je skôr trápnych ako vtipných.

Je skvelá, vrátane názvu, dúfam však, že je to len nápad, že tieto pocity momentálne neprežívaš...

annaav: Je to predovšetkým smutné konštatovanie. Ďakujem Vám za návštevu.

Súhlasím s Eliškou. ;)

páči sa mi: z Persie - ukryje - podarený rým ;)

veľmi vydarená ;)