V čiernom

postava v čiernom
záhadná a tajomná
pomaly sa prechádza životom

podáva ti ruku
na veľkej dlani
sa ligotajú ľadové kvapôčky rosy

chceš sa jej pozrieť do očí
ale vidíš len tieň
oči sú niekde pod čiernou kapucňou

cítiš očakávanie no aj strach
nič si nepraješ viac
ako aby tá postava prehovorila

ona však len chytí tvoju ruku
vedie ťa niekam
niekam preč

pred očami ti preletel celí život
na všetko podla hustá hmla
skôr ako si sa spamätal
postava zmizla

zostal po nej len list papiera
na ňom báseň
písaná úhľadnými smaragdovými písmenami

verše sa na teba usmievajú
chladným úsmevom

prečítal si si ju až do konca
bledý ako stena
ale prestať si nedokázal

až do chvíle keď sa postava vrátila
znova chytila tvoju ruku
a naveky si s ňou opustil tento svet